Market risk mojím pohľadom

Keď som v roku 2010 ešte počas vysokej školy nastúpila na oddelenie riadenia trhových rizík, bola to pre mňa veľká výzva. Zároveň to bola aj najželanejšia pozícia, akú som si s mojím vzdelaním vedela vtedy predstaviť. Finančná matematika je oblasť, ktorá ma z matematických aplikácií na mojom odbore zaujímala najviac. Už na Matfyze sme sa ňou, popri ekonómii, ekonometrii, podnikových financiách, poisťovníctve a ďalších matematických disciplínach zaoberali dopodrobna, avšak zväčša len v teoretickej rovine, v rovine modelov. V Sporke sa mi naskytla možnosť všetky moje teoretické znalosti aplikovať v praxi. Naučila som sa tam naozaj veľa a stále je sa v čom vzdelávať.

O čom je riadenie trhových rizík? Najprv je potrebné povedať, čo je trhové riziko / market risk. V skratke, je to riziko vzniku finančných strát v dôsledku pohybov cien na finančnom trhu. Zjednodušene povedané, aká veľká strata môže vzniknúť pohybom cien akcií, úrokových mier a výmenných kurzov. S tým súvisia neočakávané udalosti na finančných trhoch. Nakoľko sú takéto udalosti nepredvídateľné, banky a finančné inštitúcie denne monitorujú a vyhodnocujú situáciu na svojich portfóliách a je v ich záujme zmierniť dopad potenciálneho rizika vytváraním rezerv a limitov. Minimálne kapitálové požiadavky sú v rukách regulácie pod názvom Basel. Kapitálovú primeranosť majú na starosti najmä moji kolegovia. Súčasťou náplne mojej práce ako risk analytika je tvorba reportov, monitorovanie risk ukazovateľov, napr. Value at Risk, Back Testing, kontrola prekročenia rôznych limitov, oceňovanie a schvaľovanie cien jednotlivých cenných papierov (vrátane navrhovania a schvaľovania rizikových prirážok dlhopisov) a finančných derivátov, ako sú napr. opcie, capy, floory, interest rate swapy, forwardy, futures atď. na portfóliách banky, Treasury klientov a na portfóliách ďalších finančných inštitúcií. Risk analytik alebo risk manažér musí dobre rozumieť procesu cenotvorby finančných nástrojov až na úroveň marží. Cena je počítaná ako NPV (net present value), t.j. súčasná hodnota budúcich cashflow-ov. Na to sú presné modely. V dnešnej dobe záporných úrokových sadzieb ale tieto modely prestávajú fungovať a sme nevyhnutne zasvätení do modifikovaných, shifted Black modelov, ktoré spolu s pomocou mojich kolegov setapujem a kontrolujem. Áno, záporné úrokové sadzby sú dnes realitou.

Štandardne sa v reportoch a pre účely monitoringu používajú closing ceny za predchádzajúci deň, kedy sa ceny na finančných trhoch uzavrú na konci dňa. Tieto sa ukladajú do našich systémov pri večernej revaluácii. Moji kolegovia ich kontrolujú a zodpovedajú za ich správnosť a ako tím ich používame na precenenie a výpočty nasledujúci deň. So všetkými našimi reportmi žijeme takto o deň pozadu. Prečo si ceny obchodov s klientom nestanovuje samotný obchodník? Samozrejme, obchodník musí cenám rozumieť, s klientom cenu dohodne, obchod uzavrie (vykoná). Aký význam má potom risk? Ak by obchodník nemal nad sebou kontrolu, svojvoľne by mohol s klientmi uzatvárať obchody a neoprávnene sa tak obohacovať vo svoj prospech, v prospech banky alebo aj opačne, čo je pre reputáciu banky nežiaduce. Risk zastáva funkciu kontrolóra. Preto musí byť nezávislý od obchodných oddelení, od Treasury. Je takpovediac “middle officom”, útvarom medzi front officom (ktorý obchody dohaduje) a back officom (ktorý obchody vysporiadava). Byť “riskáčom” nie je vždy vďačná pozícia. Risk upozorňuje na chybné ceny, ktoré musia byť v súlade s podmienkami na finančných trhoch, na prekročené limity, niekde treba navýšiť, niekde ubrať a ušlý zisk alebo zmena podmienok už dohodnutého obchodu nie sú po vôli žiadnemu obchodníkovi. Zároveň ale nečelí priamym sťažnostiam klienta. Ten sa sťažuje bezprostredne obchodníkovi a risk dostáva požiadavku na opravu ceny alebo zmenu iných podmienok vykonaného obchodu v danej platforme len sprostredkovane.

Čo sa týka limitov, niektoré sa navrhujú u nás simuláciami možných scenárov (na ich tvorbe som sa dávnejšie podieľala) vychádzajúcich zo skutočnej histórie dát. Ak v rámci denného monitoringu vidíme, že sa daný ukazovateľ blíži k stanovenému limitu, na čo nás upozorní náš interný systém kontroly, upovedomíme o tom dané oddelenie. Ak k jeho prekročeniu aj dôjde, musí sa reportovať a následne podľa závažnosti straty a druhu limitu musí banka konať. V niektorých prípadoch zasadá výbor s členmi boardu.

Okrem spomínaného monitoringu a reportingu na naše oddelenie počas mojej pôsobnosti na risku pripadla aj ďalšia agenda pôvodne vykonávaná na inom oddelení. Zadávanie statických dát do front office systému banky a ich kontrola. V praxi to znamená zadávanie (alebo zmenu) údajov o cenných papieroch, t.j. dlhopisoch, akciách a fondoch, vrátane nastavenia ich ceny na požadovanom trhu, o úveroch, klientoch a ich účtoch (sú to najmä klienti Treasury) a všetko, čo s tým súvisí na základe požiadaviek prichádzajúcich mailom alebo cez aplikáciu, aby sa následne po našom zadaní mohol v systéme uskutočniť pokyn s nákupom. V banke je tých systémov / platforiem viac a sú vzájomne poprepájané, dáta tečú z jedného do druhého a aby v každom zo systémov boli požadované a správne nastavenia, musíme rozumieť nielen samotným dátam, ale aj tomu, čo a v akej forme pretečie z jednej platformy do druhej, aký dopad má naša zmena, nastavenie. Zmena alebo odstránenie jedného identifikátora má za následok celý rad ďalších prepojení, ktoré sa môžu jednoducho stratiť. Dáta zadávame manuálne do polí danej aplikácie alebo, kde je to možné, importom/updatom priamo do databázy.

Ako v praxi vyzerá môj deň na risku? Čítam a odpovedám na emaily, požiadavky, otázky, sťahujem podklady z mailov, sťahujem dáta cez FTP, s ktorými následne pracujem. Spúšťam nami vytvorené makrá Visual Basicu, skripty v ďalších programovacích jazykoch, pripájam sa do databázy a pri každom kroku sledujem, či všetko dobre zbehlo, či sa nič neštandardné neudialo, či žiadna kontrolka nezasvietila. Či dáta dávajú zmysel. Kontrolujem, dohľadavávam, kde je chyba, prečo sa dáta nestiahli správne, prečo sa makro zastavilo, prečo sme s cenou mimo tolerancie. Riešim, ak neviem, zapájam do riešenia ďalších členov tímu. Ak prenos či sťahovanie dát nefunguje, musí sa to riešiť. Čím skôr, tým lepšie. S technickými problémami zápasíme neustále, tie sú neodmysliteľnou súčasťou našej práce, ale musím tiež povedať, že väčšinu takýchto prípadov dokážeme vyriešiť sami. V lepšom prípade stačí zopár reštartov a je to. V horšom kontaktujeme IT. Proces IT riešenia nás však stojí čas, preto prioritne, ak je to možné a nevyhnutné, riešime sami. Ak nesedí cena na strane klienta, posielam žiadosť o opravu. Dostávam opravené podklady (alebo telefonát či email s diskusiou) a proces kontroly začínam odznova. Ak je všetko v poriadku, posielam maily s reportmi, nahrávam exportované výstupy do systémov a následne pozerám, či všetko prešlo hladko. Ak dôjde k nesúladu údajov na našej strane, upozornia nás depozitári, back office, treasury administrácia či samotný obchodník a je potrebné zväčša promtne chybu odstrániť alebo chýbajúce dáta pridať do našich výstupov. Na naše reporty, schválenia či zadania nadväzuje celý rad ďalších činností na iných oddeleniach. Preto platí, čím celistvejší pohľad riskáč má a čím viac súvislostí pochopí, tým lepšie. Urobiť si prehľad, ako to funguje na oddeleniach, s ktorými spolupracujeme a pozrieť sa na ich procesy, by bolo aspoň pre mňa priam užitočné.

V biznise to nie je nemenné. Aj keď v princípe denne či mesačne (alebo s inou periodicitou) robíme to isté, nie je to vždy to isté. Risk musí držať krok so všetkými regulatórnymi požiadavkami, opatreniami, internými pravidlami banky, novými či neštandardnými produktmi, vyvíjajú a menia sa do istej miery aj samotné platformy. Znalosťou programovania alebo aspoň editácie skriptov musí preto disponovať každý riskáč v našom tíme. Z môjho pohľadu máme denný monitoring a proces tvorby reportov nastavený sofistikovane. Do vysokej miery automatizovaný, čomu sa teším a rada vždy prispejem tvorbou makier a skriptov a uľahčím prácu sebe aj kolegom, ak je na to priestor. Horšie je to so zadávaním a zmenou statických dát, a týchto požiadaviek v poslednej dobe, ako sa rozbehlo elektronické obchodovanie cenných papierov cez platformy, pribúda množstvo. Tie sa automatizovať dajú len veľmi ťažko alebo len čiastočne a aj tak podliehajú ľudskej kontrole.

Je tu ešte jedna zvláštnosť, ktorá stojí za spomenutie. Na risku, na rozdiel od bežných ľudí, nemáme veľmi v láske štátne sviatky, a to z jednoduchého dôvodu. V ten deň sa neobchoduje a daná krajina za ten deň neposkytuje dáta – ceny na finančných trhoch. Raz je to Japonsko, raz USA, nie je to jednotné s EU a komplikuje nám to prácu. Nuž, neostáva nám iné než sa s tým popasovať v našich reportoch a systémoch a odkomunikovať tie správne ceny s našimi internými oddeleniami.

Po všetkých tých recesiách a konieckoncov aj po nedávnom páde finančných trhov v súvislosti s Covidom, je len logické, že postavenie risku sa posilňuje, či už ide o trhové, kreditné, likviditné alebo operačné riziko, ktoré bolo donedávna taktiež súčasťou nášho oddelenia. Na záver by som už len odcitovala slová miliardára Warrena Buffetta: “What we learn from history is that people don’t learn from history.”